Ďalej plynie čas

    Danuša Meňhartová
    marec 2020 - marec 2021

A dál plyne čas, hudba zazní někde v nás ...... snad se jednou budem zas klidně smát, a tak si dál plyne čas ... Túto časť textu som "ukradla" folkovej skupine Klíč, keď som hľadala vhodný názov pre fotoknihu. Do fotoknihy som vložila zábery, ktoré nám pomáhali a pomáhajú zvládnuť obdobie od marca 2020. Takmer všetky sú robené ajfónmi, s čím je - najmä v mojom prípade, nespokojná moja polovička. Pravidelne sa ma pýta: "Prečo so sebou nenosíš fotoaparát?" "Takto to mám jednoduchšie a pohotovejšie." Musím však uznať, že kvalitnejšie zábery z nášho okolia sú z jeho fotoaparátu...

Zábery sme si vymieňali s našimi mladými. Kordíčania fotografovali, čo je nové v Kordíkoch, kde sa túlajú na nohách, bicykloch, člnoch alebo lyžiach. My sme im zas posielali fotografické informácie z nášho života na Zlatomoravecku. V priebehu roka sme sa stretli len párkrát, takže sme boli radi, keď sme o sebe vedeli aspoň vďaka výdobytkom techniky.

Podobne, ako vo fotoknihe, tak aj v tomto albume zoradím fotografie tematicky.

My - Zlatomoravčania - sme strávili obdobie od marca 2020 do marca 2021 väčšinou doma. Len cez leto sme sa presťahovali do chalupy vo Veľkých Vozokanoch, takže sme zopárkrát vyšli k jazeru. No a v jeseni a cez zimu sme sa chodili poprechádzať do topoľčianskeho parku.

Nad veľkovozokanským jazerom boli v prvej polovici roka 2020 žlté, voňavé polia.

Hrádza jazera je príjemným miestom na prechádzku a preto som sa po nej dosť často túlala. Mala som viac - menej istotu, že na nej veľa ľudí nestretnem. Rybári majú svoje lovištia v zákutiach pod stromami, ktoré z oboch strán lemujú vodnú nádrž.

Počas leta sme sme sa viac-menej presťahovali do chalupy vo Veľkých Vozokanoch. Je to Ivov rodičovský dom a jeho múry oveľa lepšie chránia pred letnými horúčavami ako múry nášho bytu v paneláku. A má ešte aj tú výhodu, že má nielen veľký dvor, ale aj záhradu a mačky, ktoré si nás na leto adoptujú.

S prichádzajúcou jeseňou sme sa presťahovali späť domov a začali sme hľadať, kam by sme mohli ísť do prírody, ktorá by nebola premnožená ľuďmi. Na chvíľku sme taký kúsok našli vedľa cesty zo Skýcova do Veľkých Uheriec.

Potom sme ale zistili, že najpohodlnejšie sú pre nás prechádzky v topoľčianskom parku. Už zdiaľky môžeme vidieť, ktorý chodník je prázdny, alebo kde je aspoň čo najmenej ľudí.

Atmosféra topoľčianskeho parku je neskutočne premenlivá. Nemusí to byť spôsobené len zmenou ročného obdobia. Stačí zmena svetla, počasia, ale aj osobnej nálady. Vždy sme si našli nové miesta, ktoré nás niečím zaujali.

Od marca 2020 do marca 2021 by sa naše stretnutia s našimi mladými dali zrátať na prstoch dvoch rúk. Niekedy sme prišli do Kordíkov a niekedy prišli naši za nami do Veľkých Vozokán. Posledné stretnutie, pri ktorom sme boli všetci piati, bolo 6. decembra 2020 v topoľčianskom parku.

Medzi Kordíkmi a Zlatými Moravcami, prípadne Veľkými Vozokanmi bola v tomto čase nielen horúca linka z našich takmer každodenných hovorov, ale aj záberov, ktoré sme si navzájom posielali. Vďaka tomu sme vedeli, ako sa mení kordícka krajina. Prešla jar, leto, jeseň, zima. A opäť sa začala vracať jar. Rozhodne však oveľa neskôr ako na Zlatomoravecku.

Zábery krajiny dopĺňali naši mladí aj zábermi z ich života. Až teraz som zistila výhody ich presťahovania sa z Banskej Bystrice do Kordíkov. Stačí im vyjsť za bránu a už sú na lúke. Lesná cestička do Harmanca je ako stvorená na cykloturistiku. A v zime majú priamo nad dedinou bežecký areál.

V čase uvoľnených opatrení, keď bolo možné cestovať aj mimo okres, vybrali sa naši mladí poznávať liptovskú prírodu.

Text piesne folkovej skupiny Klíč je smutnopozitívny. Vybrala som si z nej to najpozitívnejšie: "A dál plyne čas, hudba zazní někde v nás ...... snad se jednou budem zas klidně smát, a tak si dál plyne čas ..."

Snežné Kordíky majú veľa výhod. Okrem prechádzok a bežkovania sme dostali od našich mladých aj takéto milé pozdravy. A šťastný nový rok 2021 nám zaželali dlaňami nielen Liliana, Peťo a Nina, ale aj tlapkami Lotka a Agátka. Chýba len pozdrav od mačky Máše. Ivo a ja sme im k PF 2021 obkreslili naše dlane fixkou aspoň na biely papier.

Nemôžeme síce cestovať, ale aj tak môžeme prežiť pekný čas. Hlavne, keď zaznie hudba v nás a zas sa budeme spolu všetci smiať. A zas sa budeme môcť objať.

Vydal: Zlatomoravecký spisovateľ, Zlaté Moravce 2023
Internetové vydanie: Združenie KĽÚČ 28
Text a foto: © Danuša Meňhartová
Technický redaktor: Jozef Škvarenina