S manželom radi cestujeme a objavujeme kultúrne a prírodné krásy Európy. Mňa fascinuje Normandia a Bretónsko s prílivmi a odlivmi, ktoré dosahujú pri Mont-Saint- Michel až štrnásť metrov. Fascinujú ma západy slnka nad Atlantikom, ktoré najradšej pozorujem z Finistere. Manžel rád fotografuje toskánsku zvlnenú krajinu, obaja obdivujeme monumentalitu Dolomitov a obdivujeme krásu stredovekých miest Toskánska a Umbrie. Ivove fotografie dopĺňajú moje zápisky z ciest do roku 2012. Pretože nie vždy fotografoval to, čo som pri opisovaní našich ciest potrebovala, musela som sa naučiť základom fotografovania ja. K šesťdesiatke som dostala môj prvý fotoaparát a do textov som začala vkladať predovšetkým vlastné zábery.

V roku 2017 som zmenila formát zápiskov z ciest. Prevažujú v nich fotografie, ktoré dopĺňam informatívnymi textami. Všadeprítomný zošit so somárskymi ušami, ktorý bol súčasťou našich ciest, som definitívne zamenila za fotoaparát. Ten sa stal mojím denníkom s množstvom záberov.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sme sa túlali predovšetkým po Slovensku a Čechách. Na mnohé miesta, ktoré sme si vtedy obľúbili, sa aj dnes radi vraciame.

Od roku 2004 do roku 2016 som opísala šestnásť našich ciest po Čechách, Taliansku a Francúzsku. V roku 2019 som mala zdravotnú pauzu a potom nastúpilo obdobie covidových opatrení, ktoré som "zdokumentovala" v Ďalej plynie čas a o rok neskôr v albume Park v Topoľčiankach - farebné impresie. Ale stále sa s manželom tešíme na to, že čas cestovania, poznávania (alebo znovupoznávania) a získavania nových skúseností ešte zažijeme. Keď nie v cudzine, tak aspoň u nás doma. Veď ďalej plynie čas.